Výhodná poloha stredného Považia už od dávnej minulosti zabezpečovala vhodné podmienky na založenie osady a neskôr mesta Bystrica. Práve spomínaná poloha zohrala dominantnú funkciu v rozvoji obchodu a remesiel, ktoré sa vďaka obchodným či armádnym cestám vedúcich Považím dodnes, dokázali veľmi dobre uplatniť. Prvá zmienka je v listinách z roku 1209, kde sa uvádza názov BYZTURCHE, neskôr v roku 1325 BYSTYRCHE. V stredoveku bola obec kráľovským majetkom. Z písomných pamiatok z roku 1330 – 1332 sa dozvedáme, že mesto sa volalo BISTERESE alebo BISTERSE. Názov sa nejeden raz zmenil a to spolu so zmenami majiteľov okolitých panstiev. Pre Považskú Bystricu má veľký význam rok 1506, keď bola vydaná prvá trvalá ústava – Articuli Podmanickyani. Táto listina sa zmieňuje o rôznych verejných ale aj súkromnoprávnych záležitostiach obyvateľstva. Zaoberá sa napríklad školou, cechmi, jarmokmi, určuje jednotlivé obecné dôchodky, dane a dávky, oboznamuje s právami občanov, ustaľuje trestné sankcie i opravné prostriedky. Archeologický výskumy dokazujú, že Bystrica bola osídlená skôr ako sa uvádza v prvých písomných listinných zmienkach. O prítomnosti ľudí v Považskej Bystrici máme nespochybniteľné dôkazy pochádzajúce z neskorej doby kamennej – eneolitu (asi 4000 – 2300/1900 p. n. l.). Pamiatky pochádzajú z badenskej kultúry a najnovšie máme aj nepočetnú zbierka nálezov bošáckej skupiny. V obci sa od 16. storočia rozvíjali remeslá, z ktorých prosperovalo predovšetkým hrnčiarstvo, kožušníctvo a krajčírstvo. Považská Bystrica bola jediným miestom na Slovensku, kde bola slovenčina oficiálnym jazykom cechových štatútov. Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné rozdiely medzi obcami, Považská Bystrica ako poddanské mestečko stratila v zmysle zákona svoje postavenie a stala sa malou obcou, avšak len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v Trenčíne ju povýšila na veľkú obec. Rozvoj spoločenského života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne spolky, školy, menšie podniky. Veľkým prínosom pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej muničnej továrne firmy Roth. Základný kameň výstavby nového závodu bol položený 7. júla 1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci počet obyvateľov súvisel aj s výstavbou bytov, kultúrnych, sociálnych a športových zariadení. Počas druhej svetovej vojny dosiahol rozvoj Považskej Bystrice taký stupeň, že sa obec rozhodla požiadať o priznanie charakteru mesta, ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí 25. júna 1946 priznané. V roku 1948 sa Považská Bystrica stala okresným mestom. Úplná prestavba starého mesta na nové, ktorá sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch, zmenila jeho ráz. Postavili sa nové sídliská, pribudli rôzne hotelové a reštauračné zariadenia, zrekonštruovali sa mestské komunikácie a parkoviská. Medzi ďalšie dnes už kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštieľ s dvoma nárožnými vežami, vybudovaný pod považskobystrickým hradom, zvaný Burg, renesančný kaštieľ v obci Orlové, kde v súčasnosti sídli Vlastivedné múzeum. Na kopci nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Mesto Považská Bystrica je v rámci nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. V meste Považská Bystrica žije viac ako 43 000 obyvateľov, z toho približne 8 000 v mestských častiach. Považská Bystrica môže byť pre väčšinu ľudí nezaujímavá a neatraktívna, keďže je to pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zničená a nahradená v období od roku 1950 do 1980. napriek tomu sa mesto môže pochváliť nádhernou prírodou, ktorá ho obklopuje.
Považská Bystrica leží nive rieky Váh, konkrétne na jej strednom toku. Život a rozvoj mesta do značnej miery ovplyvňuje morfológia jeho najbližšieho okolia.
| Časť obce / Počet obyv. | Spolu | Muži | Ženy | Chlapci 0-18 | Dievčatá 0-18 |
|---|---|---|---|---|---|
| Považská Bystrica | 33998 | 14041 | 15428 | 2307 | 2222 |
| Dolný Moštenec | 741 | 298 | 297 | 80 | 66 |
| Horný Moštenec | 595 | 250 | 245 | 53 | 47 |
| Milochov | 786 | 317 | 332 | 83 | 54 |
| Orlové | 655 | 284 | 295 | 44 | 32 |
| Podmanín | 587 | 237 | 223 | 66 | 61 |
| Podvažie | 534 | 221 | 238 | 42 | 33 |
| Považská Teplá | 1473 | 627 | 660 | 93 | 93 |
| Považské Podhradie | 872 | 360 | 399 | 69 | 44 |
| Praznov | 616 | 278 | 253 | 42 | 43 |
| Šebešťanová | 579 | 236 | 257 | 42 | 44 |
| Zemiansky Kvašov | 240 | 94 | 109 | 22 | 15 |
| Občania bez prístr. | 382 | 226 | 109 | 22 | 25 |
| Považská Bystrica spolu | 42058 | 17469 | 18845 | 2965 | 2779 |
Mesto Považská Bystrica bolo a v súčasnosti ešte stále je prevažne priemyselné mesto. Jeho nedávna minulosť, ale aj súčasnosť je úzko prepojená s podnikom Považské strojárne. V súčasnosti už tento podnik zanikol, avšak v jeho priemyselnom areáli prevádzkuje svoju výrobu niekoľko prevažne zahraničných strojárskych firiem ako: PSL, Sauer Danfoss, DRB (Dongil Rubber Belt Slovakia), Bonfigioli, Raven, Hanil e-hwa a mnohé ďalšie. Okrem dominujúceho strojárskeho priemyslu môžeme nájsť v meste aj potravinársky priemysel – NIKA s.r.o – s výrobou výrobkov z mlieka. V okolí mesta funguje aj niekoľko fariem zameraných predovšetkým tiež na výrobu mliečnych výrobkov. Tieto farmy sa zameriavajú aj na rozvoj agroturistiky v regióne.
Poľnohospodárskym plodinám v našom regióne dominuje predovšetkým kukurica a zemiaky. V nedávnej minulosti bola poľnohospodársky najviac využívaná práve oblasť v tesnej blízkosti rieky Váh, ktorá však v súčasnosti už na spomínanú činnosť nie je vhodná pre zdevastovanie po výstavbe diaľnice, a tak sa táto oblasť do budúcna plánuje využiť na rozširovanie priemyselného, prípadne logistického areálu. Z hľadiska poľnohospodárstva je oblasť stredného Považia často využívaná aj pre vhodné podmienky na pestovanie ovocinárstva – predovšetkým jablkových, slivkových a hruškových sadov. V neposlednom rade sa z hľadiska poľnohospodárstva v regióne uplatnilo zakladanie agroturistických fariem, kde sa okrem chovu oviec a výrobe prevažne mliečnych výrobkov sústreďujú aj na rozvoj agroturistiky. Medzi spomínané farmy patria napríklad: Agropenzión grunt alebo Farma Pružina – ktorá získala aj certifikát bioproduktu.
Stredné Považie má zo strategického hľadiska významnú polohu. Považskou Bystricou prechádza diaľnica D1, ktorá je súčasne medzinárodným cestným dopravným koridorom E50 a E75, rovnako cez mesto prechádza najvýznamnejší železničný koridor Bratislava – Žilina – Košice. Z hľadiska vnútroregionálneho významu dopravy má dominantné postavenie cestná doprava, ktorá má v okrese radiálny tvar so stredom v Považskej Bystrici.
Cestovný ruch sa zameriava predovšetkým na významné prírodné zaujímavosti v okolí, ktoré sú v regióne bohato zastúpené. Ďalej je zameraný aj na kultúrnohistorické pamiatky, ktorých je v regióne pomenej. Prírodným zaujímavostiam dominuje predovšetkým Manínska tiesňava, ktorá na prvý pohľad zaujme predovšetkým strmými vápencovými zarezanými bralami, medzi dvoma Manínmi. Okrem nich v tiesňave môžeme nájsť množstvo chránených vysokohorských rastlín a živočíchov, ktoré sa tu vyskytujú aj napriek relatívne nízkej nadmorskej výške, vďaka už spomínanej hlboko zarezanej tiesňave, bez priameho slnečného svetla, čím sa udržiava relatívne nízka teplota. Z kultúrnohistorických pamiatok je najvýznamnejším prvkom v regióne množstvo kaštieľov. V súčasnosti však nie sú sprístupnené z rôznych dôvodov, čo nie je priaznivý stav pre turizmus ani pre samotné kaštiele a ich majiteľov.
