Všetkých návštevníkov tejto sekcie chceme upozorniť, že okrem uvedených prírodných zaujímavostí, ktoré nájdete nižšie sme pre Vás pripravili aj špecializovaný portál, ktorý sa venuje práve návštevám prírodných turistických lákadiel v našom okolí. Všetko o turistike v našom meste a okolí nájdete na našej stránke www.turistika.povazska.com.
Manínska tiesňava je národná prírodná rezervácia (117,63 ha), ktorá sa nachádza neďaleko mesta Považská Bystrica v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Epigenetický prielom vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka, ktorý rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné druhy. V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostolecká tiesňava.
Kostolecká tiesňava (60,30 ha) sa nachádza neďaleko mesta Považská Bystrica v pohorí Súľovské vrchy nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy - horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu kavky tmavej (Corvus monedula ). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Nadol po toku Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazný geomorfologický útvar - vápencové bralo Bosmany.
Bralo Bosmany sa nachádza nad obcou Kostolec a je vyhlásené za Prírodnú pamiatku. Tvoria ho 3 samostatne stojace veže tvaru koláčov „bosniakov“, nad ktorými dominuje bralo Skala s výrazne vyvinutými hlbokými puklinovými škrapmi na hrebeni. Je budované odolnými druhohornými vápencami, ako aj eocénnymi karbonátovými zlepencami, ktoré pre svoju malú mechanickú odolnosť boli rýchlejšie rozrušované, čím vytvorili terajší dominujúci reliéf jurských vápencových brál. Zo zubatého hrebeňa je jedinečný pohľad na obe tiesňavy, Manínsku i Kostoleckú. Okrem výraznej krajinno - estetickej a anorganickej hodnoty územia, je územie charakteristické aj pomerne zachovaným rastlinným spoločenstvom vápencových skál a priľahlého pásu vápencových bučín s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov.
Prevzaté dňa 15. 2. 2011 z: http://www.trekker.sk/turistika/sr/turistika_sulovske_vrchy_bosmany.htm
Klapy v Považskej Bystrici a okolí asi ani nikto nepozná pod iným názvom ako Cigánka. Ak prídete teda z iného regiónu, určite sa pýtajte na cestu na Cigánku, vyhnete sa nechápavým pohľadom. Toto krásne vápencové bradlo stojí trochu mimo najväčších lákadiel v okolí Považskej Bystrice, ako napríklad Manínska či Kostolecká tiesňava. Klapy tvoria bralnatý hrebeň s maximálnou výškou 654 mnm, ktorý sa vypína nad nosickou Priehradou mládeže. Hrebeň je budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, ktorý je rozdelený na Malé a Veľké Klapy. Je súčasťou bradlového pásma. Klapy patria medzi najbohatšie náleziská ponikleca slovenského v okolí, najmä na južnej strane.
Táto trasa vedie okolo zrúcaniny Považského hradu, ktorá v poslednej dobe po vyčistení aspoň pri pohľade z diaľky ožila. Začnite túru pri kaštieli, ktorý vyzerá ešte horšie ako hrad nad ním, ten aspoň v poslednej dobe vyčistili od náletov a dokonca je po večeroch nasvietený. Po desiatich či pätnástich minútach ste pod hradom a kľudne sa naň vydajte. Neviem či ešte stále trvá vstup na vlastné nebezpečenstvo, ale dostať na hrad sa určite dá. Z hradu pokračujte lesom okolo mobilnej bázovky po žltej značke a na križovatke Lopatiná sa dostanete na modrú značku. Ak Vás nezrazí niekto na motorke, tak sa dostanete na krásne lúky nad lazom Uhry a Cigánku už nestratíte zo zraku, pretože bude „žiariť“ v celej svojej kráse priamo pre Vami. V sedle Klapy sa dajte vľavo a po žltej vystúpite strmým stupákom na vrchol, výhľady sú Vaše! Vrátiť sa možno samozrejme po tej iste trase do Podhradia, ale zostúpiť možno aj po žltej značke do Udiče.
Prevzaté dňa 15.2.2011 z: http://www.trekker.sk/turistika/sr/turistika_sulovske_vrchy_bosmany.htm